nacitam

loader
6. 3. 14

Wanna be a Queen

The biggest event in freeski and snowboard word Nine Queens is happening again this year. . It will take place on 26- 31. in Livigno in Italy. Every year there is a big jump, which looks like a castle and 9 queens are invited to attend this event ( the best riders of the word). Some more queens can attend this event when they make their edit …The whole week consists of some shootings (night, helicopter, sunrise, sunset…) and at the end of week the main contest takes place. I would like to go there again this year and many thanks to Martin Bernard for making my edit.

19. 2. 14

Oprasene rodeo v Penkene

V Bratislave po vystupení z lietadla zo Sochi, ma na letisku nabrali Martin a Dan. Šli sme sa polyžovať do Rakúska. V prvý deň sme si vybrali stredisko Kaltenbach. Po príchode sme zistili, že skok je dosť plochý a railov málo…Pri velkom skoku sú ešte dva menšie ktoré sú príjemné a naučila som sa na nich doublenose do 360. V parku je príjemný malý vlek, ktorým sa dá rýchlo vytiahnuť a stihne sa dať veľa jázd…. Po skúsenosti z ,,Kaltáčom“ sme zvolili daľšie dni Penken, myslím že je to jedno z najlepších stredísk v Európe… Momentálne sú tu postavené tri veľké skoky a množstvo railov. Včera som si po pol roku opášila svoje rodeo 9 :)

After the landing in Bratislava from Sochi, Martin and Dan picked me up at the airport and we went to Austria to get some skiing. On the first day we chose the ski resort Klatenbach. But after our arrival we found out that the jump is too flat and that there are only few rails. There were two more jumps and I’ve learned how to do doublenose to 360. You can take a lovely, little lift to get up very quickly and to make a lot of rides in the park. After experiencing Klatenbach we went to Penken. I think this resort is one of the best ski resorts in Europe. Now you can find there three big jumps and plenty of rails. Yesterday, I brushed up my rodeo 9 after almost one year :)

16. 2. 14

Sochi blog

Pre mňa bolo veľmi zvláštne priletieť do prímorskej oblasti na ZOH. V okolí letiska som videla samé palmy a po pristátí som už bohužial nemohla vydieť na prírodu okolo kvôli tme. No po rannom prebudení som sa kochala na jedny z najkrajších hôr aké som kedy videla- Kaukaz…

It felt pretty strange for me to fly in a seaside area Soci for Winter Olympics. I saw only palms everywhere around the airport and then because of darkness I couldn’t see anything else. After waking up for the very first time in Soci I’ve seen one of the most beautiful mountain ranges ever. It was Kaukaz.

Slovensko nastupovalo na závrečný ceremoniál ako 64 krajina Na túto udalosť som sa tešila a čakanie v zákulisí mi ušlo ako voda. V zákulisí nás bolo dosť a vládla dobrá atmosféra. Ja som sa dookola snažila pobehovať s fotoaparátom a odniesť si aspoň nejaké zábery. Na čele nám stál náš najvyšší hokejista Zdenko Chara, ktorého len tak ľahko nikto neprehliadne . Bol to vynikajúci pocit vstúpiť na štadión a vydieť okolo seba toľkých ľudí ktorí sa na nás dívali a vítali nás spolu z ostatnými národnosťami.

Slovakia had been on the 64 position on the opening ceremony. I was really looking forward to this part and I didn’t mind waiting behind the scenes that day. There were quite a lot of people in the backstage but the atmosphere was stunning. I was trying to capture the atmosphere and to make some pictures. At the head of the parade there was our tallest ice hockey player Zdenko Chara, who can be noticed very easily I can’t describe that incredible feeling when we got on the stadium and saw all the people who were looking at us and welcoming us with all other nations.


Trať na ZOH bola dobrá a veľmi ma bavilo na nej jazdiť. Po prvom dni tréningu, pridvihli dopady a prerobili druhý skok… Tým vychytali všetky nedostatky, ktoré na trati boli a ďalšie tréningové dni sme si už len osvojovali skoky a raily.

Na štartovacej listine ma vytiahli ako prvú, preto som mala tú česť odštartovať prvý krát históriu freeskingu na Olympáde. Bohužial sa mi ani jedna z dvoch jázd nepodarila a skončila pádom. Ale z freeskiingu mám vždy úsmev na tvári, a jazdím pre radosť. To že mi jazdy nevyšli ma mrzí, ale smutná z toho niesom… Už len to, že som sa dostala medzi 24 dievčat z celého sveta, ktorým sa na OH mohli dostať je pre mňa úspech. V tréningoch som mala najazdenú svoju jazdu. Dôvod mojho pádu v prvej jazde bol, že som pretočila rotáciu a padla a v druhej sa zmenila teplota vzduchu a rýchlosť na skoky. Tribúna bola plná a atmosféra neuveriteľná, je to jeden z mála športov ktorý si u divákov zaslúžil takú sledovanosť.

Zo ZOH mám veľa nových skúseností. Som rada, že som sa mohla zúčastniť najväčšej športovej udalosti, ktorá sa koná raz a 4 roky. Spoznala som veľa nových ľudí a výborných športovcov aj mimo našej disciplíny. Mohla som sa pozrieť na športy, ktoré som pred tým nikdy nevidela na živo a za skúsenosť považujem aj zodpovedať každý deň na množstvo otázok od novinárov.

The slope itself was pretty good and I enjoyed riding there. After the first day of training the landing was a bit raised up and the second jump was remade. All the shortcomings were eliminated and for the next days of our training we had been trying jumps and rails.

I was picked out the first on a starting list so it was an honour for me to give it a go as the very first one in the history on the Olympics games. Sad to say, I didn’t make any of my two rides and finished with a fall. Freeskiing makes me happy and I have always a smile on my face. I ride for pleasure. I am really sorry about my rides and the fact that I didn’t make it, but I am not sad about it. 

The success for me is that I made it to the list of 24 girls from all over the world and getting the chance to go to Sochi. My performance was pretty good on trainings. The reason that caused my fall on the first ride was too much of a rotation and on the second one it was a change of the air temperature and speed on the jumps. The stand was full and atmosphere unbelievable. It is one of a few sports that were so widely watched.

Dostala som neskutočne veľa podpory od mojich priatelov, známych, rodiny ale aj od ľudí ktorých nepoznám osobne…Bola som veľmi prekvapená a nadšená. Rodičia a brat, sa prišli na mňa osobne pozreť a podporiť ma priamo na tribúnu. Ďakujem všetkým, čo držali prsty  a podporovali ma.

I’ve gained much experience from the Winter Olympics. I am glad that I had the opportunity to take part in the Olympics that takes place once every four years. I got to know a lot of nice people and great sportsmen not only from our discipline. I got to know all sorts of sports that I haven’t seen before and I consider being interviewed every day as a good experience too.

Ďakujem aj za videa, ktore ste mi poslali pred štartom a za zorganizovanie Martinovi…

Last but not least thank you for all videos you’ve sent and thanks to Martin for organising all this…


6. 2. 14

Novinky zo Soči /News of Sochi

V Soči sme sa pomaly zabývali. V dedine sa postupne začínajú objavovať športovci zo všetkých kútov sveta (dokonca aj Jamajčania J ). Bývam v olympijskej dedine Roza Chutor, ktorá sa nachádza asi hodinu a pol od Soči. Nachádzajú sa v nej domy a hotely pre športovcov. My ako slovenská výprava máme pre seba jeden celý dom s apartmánmi a nemáme to ďaleko na svah, posilňovne či športového centra.

I have been for few days here in Sochi getting accustomed to everything. New sportsmen from all over the world are gathering here in Olympic village, even Jamaican sportsmen I live in Olympic village called Roza Chutor which is situated about an hour from Sochi. There are hotels and houses for sportsmen in this village. We share for ourselves one big apartment house and it’s near the gym, sport centre and the slope.


Ubytovanie je celkom príjemné a v menšej izbe bývame spolu s Nanou. No je tu pár menších nedostatkov… Predvčerom nám prišli vešať záclony a závesy a pred vchodom domurovávali kachličky. Na chodbe stále na rozdiel od ostatných domov chýba recepčný pult a namiesto neho sú zatiaľ urobené iba rozvody. Ale nevadí mi to, cítim sa tu dobre a aj tak veľa času trávim mimo izbu.

Our accommodation is pretty cozy. I am staying in a smallish room with Nana. There are some deficiencies, though. Yesterday, they came to put up the curtains in our room and to finish the tiles in our bathroom. There is still missing a reception desk and there are only mains instead of it in our house. But I really don’t mind this. I feel comfortable here and most of the time I am out of the house.

Rusi sú veľmi milí a snažia sa vždy ochotne poradiť a pomôcť, ale tým, že ani jeden z nich nehovorí anglicky a nie je lokál, nastáva obrovský chaos. Nik nevie nič, od Rusa môžete po anglicky počuť iba dve frázy: prvá – pokiaľ nevie a snaží sa to dopátrať asi tak o 10 minút od ostatných, ktorí nevedia tiež nič – WAIT A MINUTE a ďalšia hláška po ochotnom poradení – o ktorom ani oni sami nevedia, či je správne – GOOD LUCK.

Freestyle je na olympiáde po prvý krát a trať, ktorú nám postavili, trošku precenili. Pripadá mi väčšia ako som predpokladala a nie moc bezpečná. Ale aj napriek tomu si na ňu po troch dňoch tréningu začínam zvykať a robiť všetko pre to, aby som kvalifikáciu obišla čo najlepšie. Dnes sme mali tretí deň tréningu. Prvé platformy ba bavia a už mám predstavu o tom, čo by som na nich chcela robiť, no skoky sú dosť veľké a zatiaľ nemám jazdu naplánovanú do detailov. Pred sebou máme ešte tri tréningové dni a preto dúfam, že skoky si do kvalifikácie najazdím.

Dnes sme vztyčovali našu vlajku, preto pripájam menší fotoblog z vešania.

Russians are very kind and helpful people. But no one knows any basis of English and the fact that they are not natives makes everything pretty chaotic. No one knows English. All you can hear are two phrases: the first one is WAIT A MINUTE and the second one that follows after 10 minutes waiting and getting a ‘good advice’, which you cannot rely on is: GOOD LUCK.

Freestyle is for the very first time at Olympic Games but organizers overestimated the slope. It is much bigger and less safe than I expected. After three days of training I am getting used to it and I’ll try to do everything to pass the qualification. Today was the third day of our training. Despite the facts above I like some of the platforms and I guess I know what am I going to perform but jumps are really big and my ride has not been planned yet in full details. We have three more days of training and I hope to overcome the jumps and get ready for my ride.

Today we put our flag out and that’s why I am adding some of my pics.


4. 2. 14

Slopestylistka Stromková: „Mám radosť, že to môžem odštartovať“

Článok zo 4.2.2014 od SITA si môžete prečítať na webnoviny.sk alebo sport.sk

1. 2. 14

Najst ma mozte v casaku

Dnes vychádza denník SME, v ktorom ma môžte nájsť. Článok vychádza aj v jeho tlačenej podobe :)

Today you can find me too in print newspaper SME.

31. 1. 14

Prvé dojmy zo Soči

We set out for our journey at 6.15 today in the morning. We were waiting at the airport in Vienna till 12 and flew straight to Sochi. The flight was a really pleasant experience and lasted for about 3 hours. It was raining but warm when we arrived to a seaside town. Accreditation itself didn’t take a lot of time, but our luggage had to be scanned and it took ages to get to the Olympic village. We saw lots of new hotels while travelling to the village. In front of some of the hotels people were unwrapping new furniture…So it is all still in its preparation. Our village is protected as a military camp. It is all illuminated and fenced by an electric fence with barbs. Food is delicious and we can choose from various cuisines from all over the world. It isn’t raining up in the mountains, neither freezing. There is snow around the hotels and town, but I didn’t get the opportunity to go to the slope and its surrounding so far.

Z Bratislavy sme vyrazili dnes o 6:15 na letisku vo Viedni sme čakali do 12 na lietadlo, ktoré odchádzalo priamo do Soči. Let sme mali príjemný a celkom rýchly trval okolo 3 hodín.Pri prílete bolo teplo a v prímorskom mestečku pršalo. Samotná akreditácia netrvala dlho ale bolo potrebné pri nej preskenovať batožinu, pre to sa nám to pretiahlo a odchod do olympijskej dediny sa predĺžil. Cestou od mora do hôr sme videli hromadu novo postavených hotelov, pri cestách občas postávali vozy a nakladali stĺpy alebo som videla, že v niektorých hoteloch rozbalujú nábytok z igelitov…Dedina je chránená ako vojenský tábor a je ohraničená s elektrickým plotom s ostňami, ktorý je kompletne osvetlený. Jedlo je veľmi chutné a na výber máme druhy jedál z rôznych kuchýň sveta. Na horách neprší a aj keď nieje mrazivo, stále sa sneh nachádza okolo hotelov. Na zjazdovku a po okolí som sa zatial nestihla ísť pozreť.

27. 1. 14

TV spot na TA3

Dnes sme robili rozhovor do TV TA3, spovedal nás moderátor Víťazoslav Chrappa a spolu s Tomášom Murgáčom rozprávame o ZOH v Sochi.

20. 1. 14

Word Cup Switzerland

Last World Cup before Sochi in Switzerland. I ended up 15 th place.