Ahojte,
minulý týždeň som sa zúčastnila pretekov Svetového pohára v Kórei. Preteky sa konali v stredisku Pyeong Chang, kde sa bude konať aj zimná Olympiáda v roku 2018. Skončila som na 13. mieste, bohužiaľ sa mi nepodarilo dostať do finále, ale aj tak som spokojná s výsledkom, pretože po operácii kolien som ešte nemala dostatok času trénovať na snehu a hlavne som veľmi rada, že som sa mohla vrátiť na väčšie skoky a mohla som si vyskúšať budúcu olympijskú trať.
Po vybavení formalít na letisku v Soule, kde sme pristáli sme nasadli do autobusu (vybaveným wifi), kde sme sa stretli s tímami iných krajín, ktorí mali prílet v podobný čas ako my. Hotel a vybavenie apartmánu bolo veľmi pekné, s priestrannými apartmánmi, svetovou kuchyňou a vzdialenosťou cca 5 min chôdze od svahu. Na svah sme sa mohli dostať pešo alebo autobusom.
Zo snowparku som bola veľmi prekvapená. Je to jedna z najkreatívnejších slopestyle tratí akú som kedy mala možnosť lyžovať. Asi najväčším prekvapením boli skoky postavené v tvare oblúku, ktoré som ešte nikdy nikde nevidela… Horná časť, ktorá sa skladala z niekoľkých railov (zábradlí) mala veľa možností a dalo sa na nej stihnúť odjazdiť viac variant prekážok. Z piatich platform, ktoré boli na trati postavené sa len jedna podobala na takú , na akú sme zvyknutí z iných snowparkov. Dostala som jedinečnú možnosť natočiť trať prostredníctvom 360°kamery pre televíziu Eurosport… môžete sa na to pozrieť a posúvať po obrazovke myšou alebo svojim telefónom do strán a meniť uhol pohľadu… ( v najbližších dňoch video pribudne…)
Stredisko bolo najviac navštevované miestnymi Kórejcami, bolo ich tam ako mravcov 
väčšina z nich boli snowboardisti , lyžovať moc nevedeli (trošku to tam vypadalo ako Biela púť v Jasnej v čase Vianoc) … Bolo od nich milé, že ma zastavovali na fotky a boli veľmi šťastní keď sa mohli stretnúť a vyfotiť so športovcami, ktorí sa zúčastnili FIS pretekov . Kórejci sú veľmi príjemní, milí, ochotní a pokorní. Vidieť ich kultúru a zvyky to bol pre mňa veľký zážitok.
Príjemným zistením bolo napríklad, že lyžiarske stredisko funguje od 5:30 ráno do 2:30 v noci. Veľa vecí som videla po prvý krát a niektoré maličkosti ma aj pobavili – napríklad som si všimla, že viacerí ľudia chodili oblečení v mikinách z komix obrázkami, namiesto zimných búnd a iní sa zas nebáli dať na nohy šľapky s bosými nohami a zimnou bundou pri -10°. Všade majú blikajúce tabule a ich tradičnou kuchyňou je kimči (čínska kapusta nakladaná s chilli a inými koreninami) riasy, ryby a polievky.
V čase voľna sa mi podarilo navštíviť miestny budhistický chrám Woljeongsa, ktorý je jedným z kultúrnych pokladov Kórei a nachádza sa pár minút autom od zimného strediska.
Pri odchode domov nám zostalo pár hodín voľna na letisku, tak sme si boli pozrieť Soul spolu so slovenským, českým tímom a miestnou kamarátkou Kim. Ďakujem všetkým a hlavne Kim, ktorá nám urobila super sprievodkyňu.
Ďakujem za prečítanie
Zuzka